Zástancovia odvodu z Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja tvrdia, pozri video, že obchodné reťazce vykorisťujú slovenských potravinárov. Podľa analýzy INESS však najväčší potravinári na Slovensku majú vyššiu hrubú, prevádzkovú aj ziskovú maržu ako reťazce.
Rovnako obviňujú obchodníkov, že 5,4 % nárast cien potravín za 1. polrok 2018 ostal v ich vreckách. Do konečnej ceny pre spotrebiteľa však nevstupuje len nákupná cena od potravinára, ale aj náklady na zamestnanca – dane, mzdy, odvody, povinné príplatky, ktoré sa v poslednom období opakovane po zásahu štátu zvyšovali, či nárast cien energie.
Obvinenie, že reťazce majú nadštandardné a neoprávnené zisky, tiež nie je pravdou. Päť najväčších reťazcov má priemernú ziskovú maržu 3,5 %, slovenská ekonomika má až 4 %, čiže žiadne astronomické a neprimerané zisky nevidíme.
Reťazce sú zo strany ministerstva obviňované aj z masívnej daňovej optimalizácie, čo v preklade znamená, že rôznymi účtovnými operáciami znižujú svoj daňový základ na Slovensku, aby tu platili čo najnižšie dane. No najväčšie reťazce na Slovensku zaplatili z každého eura tržieb 4x viac daní ako iné slovenské reťazce. Reťazec Lidl dokonca dostal v roku 2016 od finančnej správy po tretíkrát cenu Merkúr za najväčšieho platiteľa daní v Bratislavskom kraji.
OSOBITNÝ ODVOD JE JEDNODUCHO EKONOMICKÝ NEZMYSEL
Odvod viazaný na dosiahnutý čistý obrat je ekonomickým nezmyslom a z ekonomického hľadiska aj núdzovým prvkom.
Kým iné osobitné odvody sú väčšinou daňou zo zisku, plošná daň z obratu na našom trhu zatiaľ nie je a pri jej schválení by bola nebezpečným precedensom aj pre iné sektory.
Poslanecký návrh osobitného odvodu je navyše v rozpore s pravidlami transparentného legislatívneho procesu, ktorý zabezpečí súlad so zákonmi SR vrátane Ústavy SR, ako aj s pravidlami EÚ.
MARŽA NIE JE ZISK
Marža, teda obchodná prirážka, nie je zisk reťazca.
Od marže sa musia odpočítať náklady na zamestnancov, prevádzku obchodov, služby pre zákazníkov či investície.
Tak ako pre pekára nie je jediným nákladom len kúpa múky, vody, droždia a soli, tak ani pre obchodníka nie je jediným nákladom nákupná cena napríklad rožka.
VEĽKÉ OTÁZNIKY NAD POUŽITÍM A PRÍNOSOM ODVODU PRE SLOVENSKÉ POTRAVINÁRSTVO
Nie je jasne definovaný spôsob rozdelenia vyzbieraných financií a dokonca ani to, ako odvod prispeje k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Zvýšenie podielu slovenských potravín navyše nie je len v rukách obchodných reťazcov, ale hlavne v rukách samotných potravinárov a poľnohospodárov, ktorí tvoria ponuku potravín vyrobených na Slovensku.