NECHCEME TO, ale zaplatiť to musíme

Pripravuje sa nová daň z potravín v obchodných reťazcoch, ktorá by sa mohla prejaviť na cene každého nákupu. Neplaťme navyše za niečo, čo nechceme!

TU HLASUJ proti dani z potravín 10770 ľudí je proti

* Ak by sa tento odvod podľa navrhovného zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov prepočítal v plnom rozsahu do cien potravín, tak 4-členná priemerná domácnosť by mohla po zavedení odvodu priamo či nepriamo zaplatiť ročne len na potravinách až o 84 eur viac (zdroj: www.kolkozaplatime.sk)

** Ak by obchodné reťazce vôbec nezohľadnili odvod vo svojej obchodnej politike, za minulý rok by skončilo v strate 40 zo 42 reťazcov

AKÝ BUDE PRAVDEPODOBNÝ DOPAD PLÁNOVANÉHO ODVODU REŤAZCOV VO VÝŠKE 2,5 % Z ČISTÝCH TRŽIEB?

stamp stamp stamp stamp stamp

SEKTOROVÉ ZDRUŽENIA

  • Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) – združuje spoločnosti obchodu (Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, TERNO a Tesco), ktoré na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú 726 maloobchodných a 6 veľkoobchodných prevádzok. Čítaj vyjadrenie SAMO.
  • Zväz obchodu Slovenskej republiky (ZO SR ) – nezávislá, dobrovoľná, stavovská, nepolitická organizácia zastupujúca záujmy svojich členov z oblasti obchodu, napr. Coop Jednota Slovensko, CBA, Delia, Labaš, Nitrazdroj, Fresh, Yeme a ďalšie. Čítaj vyjadrenie ZO SR.
  • Klub 500 – neziskové občianske združenie založené slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Čítaj vyjadrenie Klub 500.
  • Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR)
  • Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ)
  • Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) – združenie zamestnávateľov na Slovensku
  • Slovenská komora daňových poradcov – združuje daňových poradcov a udržiava úroveň daňového poradenstva na Slovensku. Čítaj vyjadrenie SKDP.
  • Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) – nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie, ktoré monitoruje činnosť a financovanie verejného sektora, hodnotí efekty legislatívnych zmien, vypracováva sektorové analýzy a tiež komentuje aktuálne ekonomické a spoločenské témy. Čítaj vyjadrenie INESS.
  • Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu. Čítaj vyjadrenie OZPOCR.
  • Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)

ANALYTICI

Už teraz máme najdrahšie potraviny z okolitých krajín, a ak by bol odvod zavedený v navrhovanej podobe a reťazce by ho, ako jednu z možností, premietli do konečnej ceny tovaru, spotrebitelia budú mať zase o dôvod viac chodiť nakupovať za hranice. Až 70 % býva vo vzdialenosti 50 km od hranice krajiny, kde sú potraviny lacnejšie ako u nás.

Podľa prieskumu GfK z marca 2018 viac ako polovica slovenskej populácie občas nakupuje potraviny, drogériu a kozmetiku v zahraničí a aspoň raz za mesiac v zahraničí nakupuje až 13 % slovenských spotrebiteľov. Hlavným dôvodom pre takéto nákupy v Česku, Maďarsku a Poľsku je nižšia bežná cena tovaru a pri Rakúsku je hlavným dôvodom lepšia kvalita tovaru. Podľa toho istého prieskumu berie práve cenu ako dôležité kritérium rozhodovania o nákupe až 86 % spotrebiteľov.

Z hľadiska DPH na potraviny už teraz platia zákazníci viac ako v iných krajinách. Bežná DPH na potraviny je na Slovensku 20 %. Máme aj zníženú, 10 % DPH na potraviny, ale len na niektoré základné druhy tovaru, ako je mäso, maslo, mlieko, smotana a chlieb. Napríklad v susednom Česku je nižšia 15 % DPH uplatnená na všetky potraviny bez alkoholických nápojov, rovnako je nižšia 10 % DPH v Rakúsku či najnižšia 5 % DPH v Poľsku. 18 % DPH na potraviny majú v susednom Maďarsku. No napríklad v Nemecku majú na potraviny iba 7 % DPH, v Írsku 4,8 %, v Taliansku a Španielsku 4 % a vo Veľkej Británii či Chorvátsku dokonca 0 %.

Ceny potravín vzrástli na Slovensku za posledný polrok o 5,4 %. Prečo? V posledných mesiacoch sa vo viacerých oblastiach prijala legislatíva zvyšujúca náklady na mzdy a zamestnávanie, čo má priamy vplyv na nárast cien. Od mája 2018 vzrástli príplatky za prácu v sobotu na 25 % a v nedeľu na 50 % minimálnej hodinovej mzdy, od mája budúceho roka na 50 % a 100 % tejto mzdy, pričom aj minimálna mzda v roku 2018 narástla o 10 % na 480 eur a v roku 2019 vzrastie o ďalších 8 %. Príplatok za prácu cez sviatky sa zdvihol v máji z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Tiež sa zvyšujú ceny za energiu a rastú ceny pohonných hmôt.


RAST CIEN POTRAVÍN JE JEDNOU Z NAJVÄČŠÍCH OBÁV SLOVÁKOV

Podľa reportu Consumer Confidence Report agentúry Nielsen z 2. kvartálu 2018 je po obave o zdravie druhou najväčšou obavou slovenských spotrebiteľov zvyšovanie cien potravín.

Za svoju najväčšiu obavu toto uviedlo 22 % respondentov. Táto obava v porovnaní s 1. kvartálom roka narástla o 2 percentuálne body a dokonca preskočila obavu o zamestnanie.

Viac ako slovenskí spotrebitelia sa rastu cien potravín v európskych krajinách obávajú už len obyvatelia Bieloruska, Ruska, Kazachstanu a najviac vnímajú hrozbu zvýšených cien potravín v Litve.

ODVOD SA BUDE PLATIŤ NIELEN Z PREDAJA POTRAVÍN, ALE AJ Z PREDAJA KOZMETIKY, OBLEČENIA ČI ELEKTRONIKY V OBCHODNÝCH REŤAZCOCH.

Navyše, odvod sa dotkne aj sietí, v ktorých predaj potravín netvorí významný podiel na obrate, ako je napríklad drogéristická sieť dm drogerie markt a ďalšie. Stačí, že predaj potravín tvorí viac ako 10 % na ich obrate. Odvod však budú musieť reťazce platiť z celého čistého obratu, nielen z obratu dosiahnutého predajom potravín.

Podľa údajov z roku 2017 dostupných z FINSTAT vyplýva, že kým dnes je v strate 8 zo 42 reťazcov pôsobiacich na Slovensku, tak po zavedení 2,5 % odvodu by bolo v strate, za predpokladu nezmenených ostatných súčasných podmienok, až 40 z nich. To predstavuje viac ako 95 % zo všetkých reťazcov na Slovensku. Zákon môže mať likvidačný charakter, paradoxne najmä pre slovenské reťazce.

NA PODPORU POĽNOHOSPODÁROV A POTRAVINÁROV MÁ SLOVENSKO UŽ TERAZ MILIARDY EUR Z EUROFONDOV

V rokoch 2014 – 2020 a 2011 – 2027 môže Slovensko čerpať na podporu poľnohospodárov a potravinárov spolu 9 miliárd eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Slovenskí dodávatelia, potravinári aj poľnohospodári nie sú schopní napriek takto vysokej možnej podpore zo strany štátu pokryť dopyt slovenských spotrebiteľov a obchodníkov po kvalitných slovenských potravinách.

Využije ministerstvo pôdohospodárstva efektívne ďalších 150 miliónov ročne? Je to len 1,5 % zo sumy, ktorú môžeme získať z eurofondov.

Podľa vyjadrení ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej zo 16. 10. 2018 ministerstvo plánuje použiť vyzbierané financie na vytvorenie rizikového fondu, marketingového fondu, na boj proti klimatickým zmenám a možnože na nákup nových technológií do potravinárskeho priemyslu. Tieto aktivity, okrem „možnože podpory nákupu nových technológií“, však nevyriešia najväčšie problémy (dostatočnú výrobnú kapacitu, požadovanú kvalitu, dizajn a obal a pod.) slovenského pôdohospodárstva a potravinárstva.

Slovensko trpí úzkou špecializáciou slovenskej rastlinnej a živočíšnej výroby a nedostatočnou technologickou vyspelosťou mnohých slovenských výrobcov potravín, čo znemožňuje väčší a rýchlejší nárast slovenských potravín na pultoch všetkých obchodov, nielen reťazcov.

Obchodné reťazce združené v SAMO predali v roku 2017 potraviny zo Slovenska v hodnote 1,5 mld. eur.

Počet slovenských dodávateľov na pulty reťazcov neustále rastie. Za posledné sledované obdobie to bolo až o 12 %.

Tento nárast vnímajú aj spotrebitelia. Podľa prieskumu GfK z marca 2018 zaevidovalo vyšší podiel potravín zo Slovenska na pultoch reťazcov až 83 % Slovákov.

Reťazce prispôsobujú podmienky spolupráce malým a regionálnym výrobcom či lokálnym farmárom tak, aby mohli dodávať svoje produkty len do najbližšieho okruhu predajní, podľa ich kapacitných možností. Dnes už teda nemusia dodávať tovar do celej siete reťazca.

Poskytujú výrobcom poradenstvo napríklad pri výbere obalov, aby naplnili legislatívne požiadavky v tejto oblasti, pri dodržiavaní hygienických a kvalitatívnych noriem či poradenstvo v oblasti sortimentu, aby naplnili dopyt spotrebiteľov.

Reťazce pripravili špeciálne pulty, zóny pre potraviny pochádzajúce zo Slovenska, aby ich spotrebitelia, zákazníci ľahšie našli, a tiež výrazne podporujú slovenské potraviny vo svojich komunikačných kampaniach ako na mieste predaja, tak aj v médiách.

Vďaka spolupráci s reťazcami sa potraviny zo Slovenska dostávajú aj na pulty za našimi hranicami. Najúspešnejší pri exporte vlastných značiek sú výrobcovia cereálnych a proteínových sušienok, nakladanej zeleniny či spracovaného mäsa, mliečnych výrobkov, nápojov i múky.

Slovenskí potravinári aj ďalší výrobcovia dodávajú do reťazcov nielen svoje vlastné produkty, ale vyrábajú aj pod privátnymi značkami reťazcov. Spolu vyrábajú pre reťazce až 4 800 produktov, z ktorých tretina sa predáva aj za hranicami Slovenska. Zahraniční spotrebitelia si tak môžu pochutnať na slovenských mliečnych výrobkoch, ako sú bryndza či syry, na mäsových výrobkoch, dlhých piškótach aj čerstvých šťavách. Zakúpiť si tiež môžu slovenské produkty papierovej a dámskej hygieny a aj iný drogéristický tovar.

Iniciatívu reťazcov pri podpore a spolupráci so slovenskými potravinármi ešte v júni pochválila aj sama ministerka pôdohospodárstva, pani Gabriela Matečná.

Zástancovia odvodu z Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja tvrdia, pozri video, že obchodné reťazce vykorisťujú slovenských potravinárov. Podľa analýzy INESS však najväčší potravinári na Slovensku majú vyššiu hrubú, prevádzkovú aj ziskovú maržu ako reťazce.

Rovnako obviňujú obchodníkov, že 5,4 % nárast cien potravín za 1. polrok 2018 ostal v ich vreckách. Do konečnej ceny pre spotrebiteľa však nevstupuje len nákupná cena od potravinára, ale aj náklady na zamestnanca – dane, mzdy, odvody, povinné príplatky, ktoré sa v poslednom období opakovane po zásahu štátu zvyšovali, či nárast cien energie.

Obvinenie, že reťazce majú nadštandardné a neoprávnené zisky, tiež nie je pravdou. Päť najväčších reťazcov má priemernú ziskovú maržu 3,5 %, slovenská ekonomika má až 4 %, čiže žiadne astronomické a neprimerané zisky nevidíme.

Reťazce sú zo strany ministerstva obviňované aj z masívnej daňovej optimalizácie, čo v preklade znamená, že rôznymi účtovnými operáciami znižujú svoj daňový základ na Slovensku, aby tu platili čo najnižšie dane. No najväčšie reťazce na Slovensku zaplatili z každého eura tržieb 4x viac daní ako iné slovenské reťazce. Reťazec Lidl dokonca dostal v roku 2016 od finančnej správy po tretíkrát cenu Merkúr za najväčšieho platiteľa daní v Bratislavskom kraji.


OSOBITNÝ ODVOD JE JEDNODUCHO EKONOMICKÝ NEZMYSEL

Odvod viazaný na dosiahnutý čistý obrat je ekonomickým nezmyslom a z ekonomického hľadiska aj núdzovým prvkom.

Kým iné osobitné odvody sú väčšinou daňou zo zisku, plošná daň z obratu na našom trhu zatiaľ nie je a pri jej schválení by bola nebezpečným precedensom aj pre iné sektory.

Poslanecký návrh osobitného odvodu je navyše v rozpore s pravidlami transparentného legislatívneho procesu, ktorý zabezpečí súlad so zákonmi SR vrátane Ústavy SR, ako aj s pravidlami EÚ.


MARŽA NIE JE ZISK

Marža, teda obchodná prirážka, nie je zisk reťazca.

Od marže sa musia odpočítať náklady na zamestnancov, prevádzku obchodov, služby pre zákazníkov či investície.

Tak ako pre pekára nie je jediným nákladom len kúpa múky, vody, droždia a soli, tak ani pre obchodníka nie je jediným nákladom nákupná cena napríklad rožka.


VEĽKÉ OTÁZNIKY NAD POUŽITÍM A PRÍNOSOM ODVODU PRE SLOVENSKÉ POTRAVINÁRSTVO

Nie je jasne definovaný spôsob rozdelenia vyzbieraných financií a dokonca ani to, ako odvod prispeje k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska.

Zvýšenie podielu slovenských potravín navyše nie je len v rukách obchodných reťazcov, ale hlavne v rukách samotných potravinárov a poľnohospodárov, ktorí tvoria ponuku potravín vyrobených na Slovensku.

NÁVRH BOL PREDLOŽENÝ BEZ AKEJKOĽVEK DISKUSIE S OBCHODNÍKMI

- tajne, bez diskusie, i napriek ústnym a písomným prísľubom ministerstva pôdohospodárstva
- ministerstvo diskutovalo o odvode so všetkými okrem obchodníkov

PODOBNÝ ODVOD UŽ EURÓPSKA KOMISIA ZAKÁZALA V POĽSKU, MAĎARSKU AJ ESTÓNSKOM TALLINNE

- navrhovaný odvod je diskriminačný, lebo dodatočne zdaňuje vybranú skupinu podnikateľov podľa odvetvia, územného pôsobenia a od určitého obratu
- preto môže byť v rozpore s právom EÚ

AK SLOVENSKÝ PARLAMENT ZÁKON SCHVÁLI, REŤAZCE HO ZAČNÚ PLATIŤ A EURÓPSKA KOMISIA HO MÔŽE DODATOČNE VYHLÁSIŤ ZA NEPLATNÝ, SLOVENSKO BUDE MUSIEŤ V TAKOM PRÍPADE PRAVDEPODOBNE ZAPLATIŤ VYZBIERANÉ PENIAZE SPÄŤ

- reťazce budú konať podľa aktuálne platnej legislatívy aj v prípade schválenia tohto diskriminačného zákona.
- ak EK rozhodne, že zákon je v rozpore s právom Európskej únie, budú mať možnosť požadovať od Slovenska späť zaplatený odvod.

Úspech reťazcov nie je až taký samozrejmý ani na Slovensku. Zo Slovenska už odišli tieto reťazce: Baumax, Carrefour, Delvita, Hypernova, Interfruct, Kmart.

SLOVENSKÍ OBCHODNÍCI A REŤAZCE PATRIA K DÔLEŽITÉMU SEKTORU SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA

- obchodné reťazce združené v SAMO, teda Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, TERNO a Tesco, nikdy nedostali žiadnu štátnu pomoc
- od svojho vstupu investovali do rozvoja obchodnej siete na Slovensku 3,3 mld. eur
- v roku 2017 zaplatili reťazce v SAMO do štátneho rozpočtu
    - viac ako 60 miliónov eur na dani z príjmov a dani z majetku
    - vyše 350 miliónov eur na dani z pridanej hodnoty
- obchodné reťazce v SAMO zamestnávajú vo vyše 700 obchodoch spolu viac ako 30 000 zamestnancov a zamestnanosť aj priemerná mzda stále rastie.

PRIPRAVUJE SA ZÁKON, KTORÝ BY MOHOL SPÔSOBIŤ ZDRAŽOVANIE POTRAVÍN V ČASE,
KEĎ SA SLOVENSKEJ EKONOMIKE DARÍ A MOHLI BY TO KONEČNE POZITÍVNE POCÍTIŤ AJ OBYČAJNÍ ĽUDIA